Triedna učiteľka nám ponúkla zimnú turistiku. Nevedeli sme si predstaviť, čo je turistický pochod alebo prechod. Boli sme veľmi zvedaví a na 21.január sme sa tešili.
Z Handlovej sme sa viezli autobusom. Boli sme natlačení ako sardinky, vzduch bol ťažký. Aj nám prišlo zle, ale vydržali sme. Celý čas v autobuse ma otravoval pes.
Jeho majiteľovi to bolo jedno, nevšímal si ho, hlučne sa zabával so známymi. Všetci okolo ticho hundrali. Prvýkrát som sa stretol so živým diviakom.
Nebojte sa, delil nás plot!
Stál som blízko ohrady a čakal, kedy príde bližšie. Chcel som ho pohladkať. Ale prekvapil ma rýchlosťou, a keď som zbadal dlhý čierny rypák,
zľakol som sa a už som sedel v snehu hore nohami! Na rozlúčku mu Nika hodila rožok.
Marcel, 5.B
V dedinke Cígeľ sme sa zastavili. Pri pomníku si obyvatelia aj účastníci pripomenuli udalosti zo SNP.
Potom sme vyrazili. Tvorili sme malú skupinku. Adriana, Marcel, Martina, Nikoletta, traja dospelí a ja.
Niekde bol chodník prešľapaný, pripravený pre turistov, niekde sme prešľapávali my. Na určitom mieste
sme mali pochybnosti. Kadiaľ ísť? Pýtali sme sa lyžiarov-bežkárov. Prvý nám neodpovedal. Ani ďalší a ďalší.
Až štvrtý nás upokojil, že kráčame dobrým smerom.
Napadlo veľa snehu. Zabárali sme sa po kolená. Vyhlásila som, že by som sa radšej učila.
Bola to chyba. Je polrok, množstvo úloh, radšej by som sa brodila v snehu!
Dominika, 5.B
Kráčali sme po rovinke, šplhali sme sa prudkým svahom. Naše telá dostali zabrať! Ale keď sme zbadali poľovnícky posed,
hneď nám nič nebolo, boli sme čulí ako rybičky! Už sme sa driapali po rebríku! Krásny slnečný deň, modrá obloha.
Videli sme aj Bojnický zámok!
Na Troch studničkách sme sa zohriali horúcim čajom. Ujo Kmeť nás naučil urobiť si z pomarančovej šupy malého sloníka. Ešte ho mám doma.
Keď sme sa konečne dostali do Handlovej, nešli sme hneď domov. Na našej škole nás čakal guláš, keksík a mandarínka. Ďakujeme!
Doma som si uvedomila, že ma bolia nohy, ale dalo sa to vydržať. Už sa mi o zimnej prechádzke aj snívalo! Na budúci rok pôjdem zas!
Nikoletta, 5.B
Dávali sme si pozor, pozerali sme sa pod nohy, hoci sme videli iba sneh. Ale vnímali sme zasneženú krajinu. Uvedomili sme si, že je krásna.
Konáre stromov sa ohýbali pod ťažkými vločkami. Na biele hory svietili zvedavé slnečné lúče. Dýchali sme čerstvý vzduch. Úžasné!
Našli sme stopy zvierat. Nika vykrikovala: „ Veď tu bol diviak! A tu srnka!“
Do školy sme prichádzali premočení, zmrznutí, vyštípaní. A hladní, pretože sme mali prázdne vaky aj fľašky. Aj nohy sa nám od únavy podlamovali.
Po tomto výlete som si uvedomila, že aj zimná príroda má mnoho krás a neváhala by som si ho zopakovať .
Martina, 5.B